Poprad sa od 31. júla do 2. augusta 2026 stal miestom stretnutia mladých z celého Slovenska. Na piatom Národnom stretnutí mládeže P26 sa zišlo približne 2 000 účastníkov, ktorých spájal duchovný program, modlitba, služba a túžba žiť posolstvo Buď svetlom. Národné stretnutie mládeže

Počas troch dní nechýbali katechézy a svedectvá, spoločné modlitby, sväté omše, adorácia, workshopy, voľnočasové aktivity či EXPO v uliciach Popradu. Mladí tak dostali priestor nielen načerpať, ale aj objavovať rôzne možnosti služby a angažovanosti v Cirkvi. Program P26

V službe pre mladých

Za prípravou a priebehom stretnutia stáli stovky dobrovoľníkov. Každý tím mal svoju úlohu – od technického zabezpečenia a organizácie programu až po starostlivosť o účastníkov či prípravu jedla. Dobrovoľníci začali svoju službu už od 26.júla v Poprade.

Laura, združenie mladých, mala na P26 na starosti celý tím stravy – od objednávania a logistického zabezpečenia cez prípravu až po samotný výdaj jedla a koordináciu dobrovoľníkov. Do služby sa tak zapojili mnohí mladí, ktorí počas celého týždňa a víkendu svojím časom, energiou a ochotou pomáhali vytvárať zázemie pre celé stretnutie.

Tím stravy viedla predsedníčka Laury, pre ktorú bolo P26 zároveň osobnou skúsenosťou so silou spoločenstva a služby. Práve pri zabezpečovaní jedla, koordinácii ľudí a riešení každodenných situácií zažila, že služba nie je iba o splnení úlohy. Je predovšetkým o ľuďoch, vzťahoch a ochote byť tam, kde je človek potrebný.

Svoju skúsenosť opísala takto:

„P26 mi ukázalo, akú veľkú silu má spoločenstvo. Mala som možnosť viesť tím strava a zistila som, že táto služba nie je len o organizácii či príprave jedla. Je predovšetkým o ľuďoch, o spoločnej modlitbe, vzájomnej podpore a ochote slúžiť tam, kde je to potrebné. Myšlienka „Buď svetlom“ sa pre mňa každým dňom stávala skutočnosťou. Uvedomila som si, že som od mladých prijímala oveľa viac, než som sama dávala. V ich úsmevoch, ochote pomôcť, obetavosti aj v tichých skutkoch lásky som videla Božie pôsobenie. Aj počas únavy a náročných dní som zakúsila, že práve tieto zdanlivo malé veci majú veľký význam. Odchádzam s vďačným srdcom za všetkých mladých, ktorých som mohla stretnúť, a s istotou, že Boh dokáže robiť veľké veci aj cez tú najobyčajnejšiu službu.“

Jej skúsenosť zároveň veľmi prirodzene vystihuje saleziánsky spôsob služby: byť medzi mladými, sprevádzať ich a spolu s nimi vytvárať spoločenstvo. Aj pri veľkom podujatí, akým je P26, sa to deje cez úplne obyčajné veci – cez spoločnú prácu, povzbudenie, úsmev, modlitbu či ochotu pomôcť.

Spoločenstvo, v ktorom sa nikto necíti ako cudzinec

Súčasťou tímu dobrovoľníkov v strave bol aj mladý Ind. Hoci nepochádza zo Slovenska a nehovorí po slovensky, vďaka prijatiu a podpore ostatných sa počas P26 necítil ako cudzinec.

Jeho skúsenosť ukazuje, že skutočné spoločenstvo nevzniká preto, že všetci pochádzajú z rovnakého prostredia. Vzniká vtedy, keď sa ľudia navzájom prijmú, pomôžu si a vytvoria priestor, v ktorom sa každý môže cítiť ako súčasť tímu. Svoje skúsenosti zo služby na P26 opísal týmito slovami:

„Drahí priatelia v Ježišovi Kristovi, chcel by som sa zo srdca poďakovať všetkým, ktorí urobili tento program pre mladých takým krásnym a nezabudnuteľným zážitkom. Hoci nie som zo Slovenska a nehovorím po slovensky, nikdy som sa necítil ako cudzinec. Láskavosť, podpora a vrelé prijatie, ktorých sa mi od všetkých dostalo, sa ma hlboko dotkli. Osobitné poďakovanie patrí všetkým sestrám, otcovi Palimu a každému členovi tímu, ktorý ma počas podujatia podporoval a sprevádzal. Vaša trpezlivosť, láskavosť a ochota pomôcť mi všetko veľmi uľahčili. Som úprimne vďačný za príležitosť slúžiť ako dobrovoľník a byť súčasťou takého úžasného tímu. Na tieto spomienky budem vždy s láskou spomínať a vašu láskavosť si ponesiem so sebou. Ďakujem vám všetkým z hĺbky svojho srdca! A napokon si myslím, že jediné slovenské slová, na ktoré nikdy nezabudnem, sú „Páči saaaa“ a „Parádaaa!“ “

Byť svetlom aj v obyčajných veciach

Obe skúsenosti ukazujú, že P26 bolo viac než len veľkým podujatím pre mladých. Bolo priestorom, kde sa ľudia učili byť spolu, pomáhať si a slúžiť druhým. A práve v takýchto chvíľach dostávalo posolstvo Buď svetlom konkrétnu podobu. Svetlo nemusí byť vždy veľké a nápadné. Môže mať podobu pripraveného jedla, pomocnej ruky, úsmevu, povzbudenia či trpezlivosti s človekom, ktorý potrebuje pomoc. Môže byť aj v ochote prijať niekoho, kto prichádza z inej krajiny a hovorí iným jazykom. Práve takto sa buduje spoločenstvo, ktoré je blízke aj saleziánskemu štýlu – cez vzťahy, blízkosť, radosť a službu. Nie veľkými slovami, ale tým, že sme ochotní byť medzi mladými a spolu s nimi robiť to, čo je práve potrebné.

Pre Lauru bolo P26 ďalšou príležitosťou byť súčasťou veľkého spoločenstva mladých a zároveň doň priniesť to, čo je jej vlastné – ochotu slúžiť, prepájať ľudí a vytvárať priestor, v ktorom sa mladí môžu cítiť prijatí a zapojení.

Národné stretnutie mládeže tak zanechalo v Poprade nielen množstvo krásnych spomienok, ale aj povzbudenie, že svetlo možno prinášať jednoduchými skutkami. Každý človek, ktorý sa zapojil do služby, sa stal súčasťou spoločenstva, v ktorom aj obyčajná pomoc môže mať veľký význam.

A možno práve v tom je sila služby – že keď ju robíme spolu a pre druhých, nakoniec zistíme, že sme sami dostali oveľa viac, než sme čakali.