Víkend v Žiline mal všetko, čo má mať dobrý príbeh – ľudí, ktorí sa neboja byť sami sebou, rozhovory, aj momenty, pri ktorých sa smeješ tak, že zabudneš na čas. U Saleziánov DB sme si opäť vytvorili taký malý svet – na chvíľu oddelený od toho bežného.

Zostava bola pestrá: sestra Fany, naša prednášajúca Nika, na chvíľku nás prišla kuknúť aj sestra Nika, a my – Alenka, Pauli, Meri, Domča, Terezka, Zuzka a Oliver. Každý priniesol niečo svoje – náladu, energiu, otázky…Každý trochu iný, ale keď sa to dá dokopy…no, vznikne z toho presne toto.

Do toho vstúpila Nika a vytiahla veci, ktoré nie sú úplne ľahké na počúvanie, ale o to viac ich treba počuť – svoje skúsenosti z práce s ľuďmi. Prišlo uvedomenie si, že svet je širší, než ten náš každodenný, a že pomoc nie je fráza, ale konkrétny čin, často veľmi tichý.

Spolu s ňou sme sa dotkli aj pojmov, ktoré možno poznáme, no nie vždy im rozumieme do hĺbky – altruizmus, solidarita a prosociálnosť. A tak sme sa učili. Nielen počúvaním, ale aj smiechom, diskusiami a spoločnými aktivitami. Pri „mýtus alebo fakt“ sme si zopakovali Kódex výchovného správania v saleziánskych dielach. Uvedomili sme si, že pravidlá nemusia obmedzovať, ale môžu dávať smer.

A niekde medzi tým všetkým padlo aj rozhodnutie o letných misiách. Také to tiché „ideme do toho,“ ktoré v sebe nesie viac, než sa na prvý pohľad zdá.

A zvyšok? Klasika. Rozhovory, čo idú do hĺbky aj úplne mimo, smiech, momenty typu „toto by si musel zažiť“ a ten zvláštny pokoj, čo príde, keď si s ľuďmi, s ktorými ti je proste dobre.

Na konci si každý balí veci, ale niečo tam vždy necháš… a niečo si zoberieš so sebou.

Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, ktoré administruje NIVAM.