Január v saleziánskej rodine nie je len taký obyčajný mesiac – je to poriadna jazda plná sviatkov! Začíname spomienkou na Titusa Zemana, pokračujeme s Alojzom Variarim, Laurou Vicuňou a Františkom Saleským, aby sme to celé zakončili veľkolepo – sviatkom dona Bosca!

A práve 24. januára, na sviatok sv. Františka Saleského, sa v mládežníckom stredisku Dominika stretli animátori, aby pripravili priestor a úlohy pre ostatných stretkáčov. Po 15. hodine sa začali schádzať prví účastníci a deň sme odštartovali energickou hrou na vyjašenie. Potom prišla na rad zoznamovačka, sr. Matilda nás srdečne privítala a rozdelili sme sa do troch tímov.

Prvá výzva? Nájsť puzzle s údajmi o narodení a detstve Laury Vicuňovej! Následne sme preverili praktickú zručnosť, dôvtip a pamäť v rôznych úlohách a kvíze. Po sčítaní bodov nastala nečakaná situácia – dve skupiny skončili na prvom mieste! Ale nebol problém – o sladkú „marlenka tortu“ sa radi podelili. Po skvelom dni sme sa lúčili s túžbou zažiť viac takýchto spoločných podujatí.

Večer nás čakal ešte jeden výnimočný zážitok – návšteva malých divadelníkov z moravskej farnosti Loučky. Pod vedením p. farára Jána Rimbalu pripravili divadelnú hru o sv. Dominikovi Sáviovi, jednom z najznámejších žiakov dona Bosca. Nešlo však len o predstavenie – deti týmto spôsobom zbierali finančné prostriedky na opravu kostola vo svojej farnosti.

Sobota bola veľkým dňom! V Zmeškalovom dome na námestí v Dolnom Kubíne prebehla generálka, kde sa doladili zvuk a svetlá. Po výdatnom obede sa nadšené publikum dočkalo – divadelníci predstavili život mladého svätca Dominika Sávia. A reakcie? Strhujúce! Jedna z účastníčok to vystihla dokonale: „Divadlo bolo niečo neskutočne krásne, bol to veľmi silný duchovný zážitok. Tí malí herci boli úplne úžasní a dokonalí.“ Predstavenie prinieslo veľa tém na zamyslenie – o svätosti, radosti, hriechu, spovedi, ale aj o tom, že Dominik Sávio ukázal, že sa dá odísť zo sveta s úsmevom a pokojom.

Celý večer sme zakončili v príjemnej rodinnej atmosfére pri malom pohostení, ktoré pripravili dolnokubínski saleziánski spolupracovníci. Rozlúčka s našimi hosťami prišla v nedeľu po obede – ale vieme, že toto určite nebolo naše posledné stretnutie. Už teraz sa tešíme, keď sa uvidíme znova!