Poznáte pocit lásky na prvý pohľad? Ja som ho nepoznala, ale keď som prišla na Luník všetko sa zmenilo. Od prvej chvíle som vedela, že je to miesto, na ktoré sa chcem vracať a byť tam častejšie. Neviem ako, ale hneď som sa nejako vžila s týmto miestom. Najskôr, počas víkendu, prebehli zoznamovačky a následne pokračovali prípravy na tábor. Domáci animátori z Luníka boli super a spoločne sme tvorili jeden skvelý tím.

Nastal pondelok a čakala som ako to bude prebiehať. Samozrejme mala som pred tým rešpekt a bála som sa, aby som niečo nepokazila. Mnohé deti som si hneď od začiatku obľúbila a mali sme super vzťah. Tábor bol zameraný na päť čností a na organizáciu LAČHIPEN, ktorá šírila dobro a ktorá mala deti previesť rôznymi výcvikmi pre agentov. Mali sme možnosť poznať Bara, ktorý bol členom tejto organizácie dobra, ale pridal sa na stranu zla. Počas celého týždňa bolo našou úlohou zistiť kto to je a to, ako bol na strane zla a ako skončil opäť na strane dobra. Na začiatku, po zadelení detí do skupiniek sme každý tím pracovali na znaku a pokriku. Všetky deti boli veľmi kreatívne a bolo vidieť radosť v ich očiach počas toho, ako spoločne pracovali. Deti boli od začiatku vtiahnuté do deja a dobre sa bavili.

Na ďalší deň nasledovala prvá skutočná misia pre agentov nováčikov. Výcvik špecializovaný pre chlapcov a zvlášť pre dievčatá prebehol v utorok. Trošku sme sa zapotili, ale poriadne sme si zacvičili. Počas stredy sme spoločne na stanovištiach vyrábali rôzne veci a niektoré z nich išli aj do rodín v Mašličkove. Nakoľko sme v stredu mali veľmi teplé počasie, rozhodli sme sa, že pre deti si pripravíme vodné hry. Tieto hry si užili a trošku si aj zasúťažili. Vo štvrtok som bola veľmi prekvapená, akú zaujímavosť si pripravil otec Peter. Bola to celosídlisková hra, ktorá spočívala vtom, že po sídlisku boli rozmiestnené rôzne stanoviská, ktoré nás mali naviesť na stopu Bara a mohli sme sa dozvedieť nejaké informácie z jeho mladosti. Bol to pre mňa jednoznačne zážitok, ako niektorí ľudia z Luníka dokázali mať napríklad vo svojom obchode stanovisko, na ktoré prišla celá skupinka. Áno, boli sme aj v jednom byte, takže za mňa to bola brutálne skvelá hra. Túto hru si podľa mňa neužívali len deti, ale popravde myslím, že to boli aj animátori, ktorí s nadšením riešili s deťmi dané úlohy, a tak sa dopracovali k vyriešeniu niektorých veci.

Zakončenie prímestského tábora spočívalo v nájdení kľúčov, ktoré sa odvážili a ich váha mala otvoriť jeden podstatný kufrík. Jeden zo silných zážitkov pre mňa bolo to, keď sme spoločne so všetkými deťmi išli do oratka, ktoré nebolo u saleziánov, ale bolo na ihrisku, kde boli aj iné deti zo sídliska. A spoločné zakončenie pri kríži modlitbou a spoločnou fotkou bolo pre deti definitívnou bodkou, za týmto skvelým táborom. Saleziáni mali pre nás animátorov počas týždňa vždy niečo prehrotené pripravené, takže nikdy sme sa nenudili a tábor si neužili len deti, ale aj my animátori.

Popravde povedať bolo by mojím snom chodiť na Luník častejšie a nie len raz počas leta. Takže verím, že sa to zmení a budem mať príležitosť. Z celého srdca by som chcela poďakovať Pánu Bohu, že ma naviedol na túto cestu a mohla som plniť jeho vôľu. Verím, že toto nie je všetko a bude to dlhšia cesta, na ktorú sa budem môcť vydať.

Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva,  výskumu, vývoja a mládeže  SR, ktoré administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania  a mládeže.