Písal sa druhý prázdninový týždeň a štyri odvážne baby z Videsu si povedali, že sa vyberú na Poštárku v meste Bardejov. Po príchode do Bardejova na nás čakal otec Peťo, ktorý nás zaviezol k ostatným bratom saleziánom. Večer sme sa bavili o tom, ako a čo bude na tábore, prebrali sme tému, ktorá bola: Dominik Savio.  Potom nám neostalo nič iné, iba čakať na nasledujúci deň –  teda prvý táborový deň.

Človek obyčajný ide tam s veľkou obavou, ale nakoniec zisti, že si nemohol lepšie vybrať. Poštárka sama o sebe je miesto, kde som sama musela hľadať niečo ako styčný bod, ktorý by bol mojím hnacím motorom.

Prvý deň bol kritický hlavne preto, že to bol môj prvý tábor ako taký a aj ako animátorka som nemala žiadne skúsenosti. Medzi mojimi pocitmi, v ten deň, nesmeli chýbať strach a obavy. Odstupom času som spoznala deti, svoju skupinku, a zrazu som tam chcela zostať. Z toho veľkého strachu zrazu vzišla túžba pomôcť bratom s táborom a tráviť čas s deťmi, ktoré na Vás úpenlivo každý deň čakajú.  Každý deň bol zaujímavý program, kde sa prelínali rôzne aktivity v rámci tábora, ale samozrejme sa zabávalo tancom a aj spev nesmel chýbať.

Počas celého tábora som mala zvláštny pocit, že ma nejako deti úplne neprijali. Ale sama sebe som klamala, keď som si to myslela. Na konci tábora sa s vami lúči dieťa slovami: ,,Tak ahoj, maj sa dobre, prídeš aj cez rok? Máte pocit, že zle počujete, potom pochopíte, že to hovorí z najväčšej úprimnosti, keď pri pohľade na neho po vyslovení tejto vety mu vidíte na tvári úprimný úsmev a radosť v očiach. Pre vás tieto slová znamenajú veľa a rozmýšľate nad nimi dlho s nepochopením, ale s radosťou.

S rómskou komunitou som vyrastala a som s ňou každý jeden deň, no napriek tomu som na tábor išla s veľkým rešpektom pred tým, čo ma čaká. Až tam som pochopila, že stačí niekedy len tak málo – a to vypočuť, počúvať a pochopiť.

Zrazu je Vám rómska kultúra tak blízka, že sa zdá Vám byť vlastná a vtedy ďakujete deťom, že vám boli tak blízko, že Vás učili byť človekom. Človekom, ktorý k šťastiu a spokojnosti nepotrebuje veľa, naopak – stačí mu veľmi málo. Deti z Poštárky sú mi príkladom úsmevu, ktorý im rýchlo vyčarila drobnosť, úprimnosť človeka a hlavne neodsúdenie ich z vašej strany, skrátka rešpektovanie ich a ich kultúry.

Tábor sa niesol vo veselom duchu bol plný úsmevov a jedinečných zážitkov, spomienok, vďaka ktorým sa tam chcem vrátiť aj na rok. Tento tábor odporúčam každému, kto chce zažiť niečo výnimočné. Päť krásnych dní, nových veci a neopakovateľných zážitkov a spomienok.

Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva,  výskumu, vývoja a mládeže  SR, ktoré administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania  a mládeže.